Veľká a ešte väčšia Veľká Rača

Pred desiatimi rokmi prišlo za rok 40-tisíc lyžiarov, teraz 350-tisíc. Pred štyrmi rokmi mali postele pre 270 turistov, dnes pre 3 500

[22.12.2006, Profit / Ján Blažej]

Bolo už pol hodiny po poludní a reportéri Profitu boli iba druhými hosťami pohostinstva Kocka. Rovnako je to aj v ďalších krčmách pri každej autobusovej zastávke v jedenásť kilometrov dlhej obci. Nikde nijaký snem nezamestnaných z povolania. Aj tí si aspoň dopoludnia zarábajú na pivo a borovičku po stavbách. Kuchári a čašníci sú králi, môžu si zapýtať, koľko chcú a dostanú to. Ich platy sú rovnaké ako v tatranských či kúpeľných hoteloch. Na niektoré stavebné práce sa najímajú aj české stavebné firmy. V obci veľmi nezabral nábor do automobilky KIA a elektrikárov od vlekov nepretiahne nijaká elektrofirma na Kysuciach či Považí. Doma zarábajú lepšie. Inzertné noviny hľadajú murárov, zatepľovačov. Pred piatimi rokmi bola v obci 27-percentná nezamestnanosť, teraz ani nie sedem percent. Miestni si napospol myslia, že nerobia už iba tí, ktorým sa skutočne robiť nechce, a do obce chodia robiť z viacerých kysuckých dedín ľudia, ktorým sa robiť chce. Trend bude pokračovať, lebo investovať prichádzajú solventní a firmy z celého Slovenska, ako aj domáci, ktorí zatiaľ pracujú vo Veľkej Británii či Írsku. Reč je o Oščadnici.

Tempo po oščadnicky

Krčmári nemôžu byť nespokojní, hoci prišli o niekdajších ranných štamgastov. Triezvi tvoria podmienky, aby večer do krčiem prichádzalo čoraz viac vysmädnutých lyžiarov. V množstve, ktoré by si pred desaťročím nik nevedel predstaviť. Zimné lyžiarske stredisko Veľká Rača pod 1 236 metrov vysokým rovnomenným najvyšším vrchom Kysúc sa za niekoľko rokov stala z tuctového regionálneho rekreačného športoviska jedným z top pätorky na Slovensku. Niektorí dokonca tvrdia, že najlepším. „Také tempo som si ani ja nevedel predstaviť,“ vraví Miloslav Šulgan, starosta Oščadnice, vzdelaním geochemik, určite jeden z mála starostov na Slovensku s titulmi doktora prírodných vied a kandidáta vied. Znepáčila sa mu kariéra vedca, nuž získal pedagogickú kvalifikáciu a vrátil sa do rodnej obce učiteľovať. Roky počúval vízie o lyžiarskom raji od svojho svokra, ktorý staval na Veľkej Rači v roku 1972 prvý lyžiarsky vlek a videl ho nechápavo krútiť hlavou, prečo to tam nejde. Keď sa to pohlo, krútili hlavou zasa viacerí Oščadničania. Stredisko získala od Okresnej správy cestovného ruchu obec, spoznala však, že sa má venovať najmä správe obce. Na podnikanie v cestovnom ruchu napokon ani nemala peniaze. Chopila sa preto spolupráce s Jozefom Hornišom, úspešným podnikateľom z neďalekého Krásna nad Kysucou. Tak vznikla časť zasnežovacieho systému, kúpili aj mechanizmy na úpravu zjazdoviek. Niektoré dostali osvetlenie na večerné lyžovačky, začala sa stavať prvá lanovka...

Snow Paradise Veľká Rača

V troch lokalitách (Dedovka, Marguška a Laliky) je štrnásť kilometrov upravovaných, a ak treba aj technicky zasnežovaných zjazdoviek pre začiatočníkov, deti i pre najnáročnejších. Vleky, dve štvorsedačkové a jedna šesťsedačková lanovka v kombinácii s osemmiestnymi kabínkami prepravia za hodinu 9 700 lyžiarov. Bežecké trate Stopa zdravia sú dlhé jeden, tri a päť kilometrov. V prevádzke je aj bobová dráha.

Hoci stále išlo o malé lyžiarske stredisko, niektorých už otravovalo viac áut, výfukové plyny a spomienky na vybrakované obchody za socializmu. Ten totiž všetko plánoval tak dôkladne a do detailov, až vznikol chaos. Do obchodu mali doviezť trebárs päťdesiat chlebov, stačil však jeden autobus s lyžiarmi, ktorí si doplnili proviant a miestnym sa neušlo. Zvýšiť objednávku? Superproblém. Preto, keď počuli, že má stredisko rozšíriť, udržiavali si nedôverčivý odstup, najmä ak sa po Slovensku v tom čase veselo vŕtal jeden tunel za druhým.

Agitácia z fondov EÚ

Nové časy M. Šulgana vyniesli na post vedúceho odboru regionálneho rozvoja na Okresnom úrade v Čadci. Dobrí úradníci sa mali vyznať vo fondoch Európskej únie a dnešný starosta taký bol. Našiel peniaze vo fonde rozvoja ľudských zdrojov a rodákov posunul na týždňový kurz o podnikaní v cestovnom ruchu na vidieku a o základoch ekonomiky a na exkurziu, ako sa to darí napríklad v Rakúsku. „Staré lyžiarske stredisko bolo cudzorodým prvkom, domáci z neho nič nemali. Preto bolo treba ľudí aj s pomocou írskej a anglickej lektorky presvedčiť, že to môže byť naše stredisko. My tam budeme zamestnaní, my budeme z toho profitovať, nie Čadca,“ spomína si na druhú polovicu deväťdesiatych rokov starosta. Štyridsať dobrovoľníkov sa rozhodlo počúvať, porozmýšľať. Viacerí si doma urobili inventúru priestorov pre potenciálne hosťovské izby, nábytku, ktorý môže na začiatku poslúžiť, aj úspor. A zistili, že investovať sa vyplatí. Ostatní spozorneli. V tejto časti Kysúc asi neprekvitá známa slovenská vlastnosť závisť, ale pozorovanie. Dnes niektorí Oščadnicu prirovnávajú k strediskám v rakúskych dedinách. Práve tam pracoval Róbert Marko a priviezol úspešný projekt NTC – požičovňu a úschovňu lyží i topánok, sušičku a ich dezinfekciu priamo pri vlekoch, požičovňu snehových „bicyklov“ a ďalších spúšťadiel, školu lyžovania a snoubordingu. Z Veľkej Rače si nápad objednala aj Jasná. Skúsenosti a nároky z päťhviezdičkového hotela v Ötztalských Alpách a zarobené peniaze premenil Milan Marguliak na kvalitný penzión. Pretože obec chce mať reštauráciu na úrovni alpských stredísk, prenajalo mu priestor na prízemí apartmánového domu.

Pragmatici

Starosta je presvedčený, že v obci sú rozumní pragmatickí ľudia, ktorí chcú dobre žiť a pochopili, že musia pre to aj dačo urobiť. Riaditeľ akciovej spoločnosti SCR – Veľká Rača Roman Weck chváli podnikateľského ducha Oščadničanov. Podľa neoficiálnych odhadov sa vlani v obci predali nehnuteľnosti za 300 až 400 miliónov korún. Miestni ľudia predávali najmä lúky a nevyužiteľné humná a zisk investovali do rozširovania a modernizácie jestvujúcich alebo do výstavby nových ubytovacích objektov. Informovanejší v obci tvrdia, že v pravý čas, čiže na sklonku deväťdesiatych rokov, sa na pravom mieste, teda v Oščadnici, stretli správni ľudia naladení na jednu vlnovú dĺžku. A starosta, ktorý kandidoval ako nezávislý bez zázemia v straníckych centrálach, ale zato s výraznou podporou ľudí s otvorenými očami. Tých, ktorí vedia, že práve cestovný ruch môže dať obci slušný život. Veľkú úlohu zohral aj Roman Weck, absolvent elektrotechniky a neskôr manažmentu, podnikateľ so skúsenosťami z konzultantskej firmy, ktorá získavala pre perspektívne projekty na Slovensku zahraničný kapitál. S ním sa dokončila výstavba prvej lanovky, ktorú začal budovať ešte J. Horniš. Nová akciovka, ktorá vznikla v roku 1999 aj s účasťou obce, vybudovala dve ďalšie, zvýšila prepravnú kapacitu vlekov a lanoviek z niekdajších troch tisícok lyžiarov v lokálnom stredisku na 9 700. Akciovka z Veľkej Rače vytvorila špičkové zimné centrum. R. Weck dnes priznáva, že investícia to bola niekedy až na hranici podnikateľského rizika. „Ale o tom je podnikanie,“ dodáva, „úspešný je ten, kto v zákrute dokáže brzdiť ako posledný a ako prvý pridáva plyn.“ Starosta ho označuje za podnikateľa s komunálnym videním. Jeho otec bol roky starostom v neďalekej Lietavskej Svinnej, obecné problémy mal doma k obedu i večeri, a teda sa mohol vyhnúť problémom, ktoré musia zložito riešiť iní podnikatelia bez samosprávneho know-how. Možno aj to je dôvod, prečo napríklad nie sú v konflikte s ochranármi.

Aj bez dotácií

R. Weck je človek, ktorý hovorí priamo a pokojne aj pred najvyššími predstaviteľmi štátu. Porovnáva, čo dosiahli v regióne KIA so štyrmi preinvestovanými miliardami a čo prinieslo pol miliardy v Oščadnici. Kórejskú investíciu nespochybňuje, ani tri milióny štátnej podpory na jedno pracovné miesto. Pripomína však, že v Oščadnici vzniklo aj bez jedinej koruny od štátu sedemsto nových pracovných príležitostí. A ďalšie vzniknú. Bývalému premiérovi Mikulášovi Dzurindovi neraz podčiarkoval, že cestovný ruch má mať iné postavenie v ekonomike štátu ako doteraz. Je rád, že aj nová vláda má o toto odvetvie záujem. Mnohé problémy sú však aj z toho, že mnohí ľudia na významných postoch si stále myslia, že sa v cestovnom ruchu vyznajú, pretože predsa chodia na dovolenku. Obec dostala na rozvoj 180 miliónov korún z fondov Európskej únie. Nie však automaticky, ale až keď o zmysluplnosti a užitočnosti projektov presvedčili Brusel. „Že tam sedia na peniazoch a robia prieky, je výhovorka. Kto seriózne a kvalitne zdokumentuje svoje predstavy, môže byť úspešný,“ odkazuje neúspešným uchádzačom M. Šulgan. Oščadnica uspela s deviatimi projektmi. Rekonštruujú materskú školu, ďalšie peniaze dostali na cestu do Poľska, cyklotrasu, revitalizáciu lesoparku a rovných sto miliónov získali na zelenú cestu, osvetlenie okolo rieky, vodovod, plyn, miestne komunikácie. Podporu od Európskej únie získala aj rodina Gánoczyovcov na nefajčiarsky penzión Gájuz-Family s veľkým wellnessom, detským ihriskom a bezbariérovou izbou.

Budíček Ruženky

Spiacu oščadnickú Šípkovú Ruženku neprebudili iba milióny do lanoviek, zasnežovania a ďalších technológií, ale aj každý, kto chcel byť pri tom. Bitka o chlieb už nehrozí, je ho koľko treba a nik poň netrieli cez deň. V rozľahlej dedine prednostne vznikali obchody s večerným predajom. A je ich už päť, lebo za chlebom a nákupmi chce turista chodiť večer. Miestny pekár Juraj Trúchly v hlavnej zimnej sezóne začiatkom roka posilní zmeny a vie, že piecť nemôže po socialisticky, čo si sám zaumieni a basta. Preto pečie tri druhy chleba a tvrdí, že najprieberčivejší sú Bratislavčania, že Poliaci zásadne nechcú chlieb s rascou, že v zime bude oveľa väčší záujem o pečivo, pridáva aj pečivo cesnakové a novinkou sú rožky so zapečenými oškvarkami. Andrea Králiková z cukrárne si bola aj v Poľsku overiť, čo pôjde najlepšie. Hostia chcú väčšie zákusky a šišky, menej šľahačky. Cukrárom sa vyplatí prispôsobiť sortiment. Veď kým miestni denne zjedia obsah dvoch škatúľ zákuskov, turisti skonzumujú osem ďalších. Na sklonku minulého desaťročia narátali v obci 40-tisíc hostí za rok. V súčasnosti ich je 350-tisíc. Pred štyrmi rokmi mohlo v Oščadnici prespať 270 turistov, teraz je tam okolo 3 500 postelí. Lepšie sa poráta tých pár domov, kde ešte nemajú samostatný ubytovací domček v záhrade, prístavbu, alebo aspoň niekoľko hosťovských izieb. Ubytovávaním si privyrába tristo domácností a v každom ďalšom priváte sa treba trápiť nielen so zariaďovaním, ale aj s hľadaním názvu. Veď nemožno mať päť privátov U Paľa. Preto sa býva aj v Yellow House, Beverly 902 alebo v New Yorku, čo je prezývka jednej z miestnych častí obce.

Ešte viac

Vlani na Štefana otvoril penzión Rastislav Michalík, rodák z neďalekého Staškova, slovenský futbalový reprezentant a bývalý hráč pražskej Sparty, ktorý v súčasnosti hrá rakúsku prvú ligu v Riede. Do začiatku lyžiarskej sezóny pribudne zhruba stovka ďalších postelí v súkromí a do Vianoc budú v prevádzke všetky tri tohoročné nové penzióny a hotel spolu s takmer dvesto posteľami. Dokončuje sa apartmánový dom. Starosta však pripomína, že apartmánové domy na francúzsky spôsob asi nebudú vzorom. Odporúča investovať do penziónov. Nie každý majiteľ apartmánu ho totiž chce prenajímať pravidelne a viaceré môžu byť aspoň na časť sezóny nevyužité. Obcou letí rekvalifikácia. Jarmila Hlavová z turisticko-informačnej kancelárie Rača-TIK zvládne aj starosť o svoj privát, aj vysokoškolské externé štúdium manažmentu. Rodinný penzión už dokáže riadiť aj Perla Michalíková, ktorá je pôvodne zdravotnou sestrou. V obci i v regióne začalo byť opäť atraktívne stolárske remeslo. Veď Oščadnica živí niekoľko výrobcov nábytku aj v ďalších regiónoch, dokonca jednu firmu, ktorá vyrába drevené domy. Hitom medzi deviatakmi sú hotelové školy. Jazykové bariéry s hosťami z Maďarska či pobaltských štátov riešia deti, ktoré na rozdiel od mnohých rodičov zo školy už angličtinu ovládajú. Štátni policajti, ktorí vedia lyžovať, po práci pôsobia v Lyžiarskej bezpečnostnej službe Ski Police. Dohliadajú na bezpečnosť na zjazdovkách a vďaka ním si výrazne menej trúfajú aj drobní zlodeji.

Nové plány

Aj keď Veľkú Raču objavili už aj prví Rusi či Ukrajinci, R. Weck je presvedčený, že to bude aj v budúcnosti najmä „véštvorkové“ stredisko pre Poliakov, Čechov, Slovákov a Maďarov. A bude ich pribúdať. Pripravená je už aktualizácia územného plánu obce na dvanásť až pätnásť rokov. Ďalších nových 35 kilometrov zjazdoviek najmä s menšou náročnosťou a pre rodiny má byť severným smerom. Bude treba výkonnú – asi kabínkovú – lanovku a prepravné zariadenia, ktoré zvýšia súčasnú desaťtisícovú kapacitu až na 38-tisíc za hodinu. Počet lôžok by mal vzrásť na 12- až 14-tisíc. Táto vízia znamená prepojenie strediska s obcou, jedno nástupné miesto, jedno centrálne parkovisko... Veľkosťou už Veľká Rača bude zodpovedať dôležitým západoeurópskym strediskám. Je to podľa R. Wecka predstava na dvanásť až pätnásť rokov, obdobie, v ktorom by bol objem investície odpísateľný a návratný. Napriek raketovému rastu Veľkej Rače je však trpezlivým iniciátorom myšlienky Slovakia SkiRegionu, kooperácie piatich slovenských konkurenčných zimných stredísk, lebo v tom vidí synergický efekt a zisk pre každého. Slovenským problémom podľa neho je totiž stála presila dopytu pred ponukou.