Oščadnica
1638 - z rozptýlených valašských osídlení vznikla samostatná dedina
- obec patrila do strečnianskeho panstva
1658 - obec sa v urbári budatínskeho panstva spomína pod názvom Podjavorszke
- v obci je 39 poddaných , panský mlyn a píla
- obec patrila budatínskemu panstvu
1712 - obec sa uvádza pod názvom Oscadnica
- v obci je 85 roľníckych hospodárstiev, 56 podželiarov
- obec má dedičného richtára
1784 - prvé sčítanie ľudu (1929 obyvateľov)
1788 - zriadená fara
1794 - postavený kostol sv. Štefana - ako je to s kostolom s toho som pako.V roku 1804 bol v Oščadnici postavený rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v barokovo – klasicistickom štýle. Zrekonštruovaný bol roku 1941.
1850 - Oszednisza
- obec má 2042 obyvateľov
1910- 1911- kaplánom v Oščadnici je Jozef Tiso ( neskorší prezident Slovenského štátu )
- J. Tiso zakladá úverové družstvo
1915-1918 - vybudovaná lesná železnica z Oščadnice do doliny Chmúra v Novej Bystrici
- správa železnice sídli v oščadnickom kaštieli
1916 - vznikol drevársky podnik – parná píla a kotolňa
1943 - kostol sv. Štefana rozšírený
1991 - 1393 domov, 5510 obyvateľov
- obec má 11 lyžiarskych vlekov, 1 sedačkovú lanovku a to v stredisku Veľká Rača
PRIEMYSEL
K najvýznamnejším výrobným odvetviam v Oščadnici patrí drevospracujúci priemysel.Má dlhoročnú tradíciu nadväzujúcu na lesné bohatstvo regiónu.
V roku 1862 celé bývalé panstvo, do ktorého patrila aj naša obec, prenajal a roku 1868 od Esterházyovcov odkúpil veľkopodnikateľ s drevom barón Leopold Popper, ktorý v Čadci zriadil lesný úrad sústredený na exploatovanie lesného bohatstva okolia Čadce. Čadca sa stala strediskom obchodu s drevom pre celé horné Kysuce.
Od roku 1873 keď L. Popper založil parnú pílu sa tu rozmohol aj drevársky priemysel.V Oščadnici vytvoril veľkosklad dreva, ktoré v roku 1875 tvorilo takmer 93 % vyvezeného tovaru zo železničnej stanice v Čadci. Išlo výlučne o guľatinu a piliarske polovýrobky, ktoré sa na ďalšie spracovanie vyvážali za hranice regiónu. Po smrti baróna L. Poppera (1886) majetok zdedil jeho syn Armín, ktorý ho z väčšej časti rozpredal nemeckým podnikateľom.
V roku 1916 z iniciatívy Hornouhorskej účastinnej spoločnosti vzniká v Oščadnici Drevársky podnik s parnou pílou. Viedenská akciová spoločnosť pre mlynský a drevársky priemysel vybudovala lesnú železnicu z Oščadnice do doliny Chmúra v Novej Bystrici (1915 –1918), ktorá mala svoje odbočky. V roku 1928 došlo k prepojeniu na Oravu, čím vznikla kysucko-oravská lesná železnica. V roku 1919 odkúpila tieto lesy od nemeckého podnikateľa Akciová spoločnosť pre zúžitkovanie dreva v Čadci, od ktorej ju v exekučnej dražbe dňa 30. 9. 1936 odkúpila firma ZELEHOS – Zemědělsko lesnícka a hospodárska účastinná spoločnosť v Oščadnici.
10.1. 1947 prešiel majetok firmy ZELEHOS do vlastníctva Československého štátu. Hospodársky celok Oščadnica, majiteľom ktorého sa od firmy ZELEHOS uvedeným spôsobom stala ČSR, mal počiatkom roku 1950 rozlohu 3 972,52 ha.
Školstvo
Na Kysuciach sa formovalo školstvo v závislosti od vývoja občianskej spoločnosti v jednotlivých sídelných útvaroch. V minulosti sa vzdelanie obmedzovalo len na úzku vrstvu ľudí, ktorí slúžili panstvu alebo pomáhali udržiavať ľudí v poslušnosti. Podľa záznamov v kronike obce Oščadnica sa prvá škola začala budovať okolo roku 1798 a bola dokončená roku 1803. Tvorila ju 1 miestnosť . Škola bola postavená z dreva. Do roku 1825 bola postavená nová škola s 2 miestnosťami (trieda a byt učiteľa). Rímsko – katolícka cirkevná škola vznikla okolo 1872 trvala do roku 1912. V Oščadnici existoval aj systém vyučovania sedliackými učiteľmi, ktorý zanikol roku 1912. V tom istom roku (1912) boli založené štátne školy na Nižnom konci, v Rovniach a na Vyšnom konci. V roku 1935 bola založená škola na Vreščovke, ktorá bola v roku 1998 zrušená z dôvodu nedostatku žiakov.
V súčasnosti sa v Oščadnici nachádzajú 3 základné školy , z toho 1 je malotriedna (ZŠ Rovne) a 2 plnoorganizované : ZŠ Oš č adnica – Ústredie - v roku 2000 oslávila 50. výročie svojho založenia, a ZŠ Oščadnica – Nižný koniec, škola bola postavená v rokoch 1970 - 1973.
Národnostné zloženie obyvateľov Oščadnice
národnosť | Slovenská | Maďarská | Rómska | Česká | Ukrajinská | Poľská | iná | nezistená |
5471 | 1 | 28 | 36 | 1 | 5 | 1 | 11 |
Religiózna štruktúra obyvateľov Oščadnice
Zdroj: Krajská správa Štatistického úradu SR v Žiline.
náboženskévyznanie/cirkev | |
Rímsko-katolícka cirkev | 5312 |
Evanjelická cirkev augus. Vyznania | 7 |
Grécko- katolícka cirkev | 1 |
Pravoslávna cirkev | 2 |
Jehovovi svedkovia | 6 |
Cirkev adventistov siedmeho d ň a | 6 |
nezistené vyznanie | 142 |
bez vyznania | 78 |
Dňa 14.8.2003 bola daná do užívania nová fara.
V zárubku ,, Kozovom" bola r. 1830 postavená,, Trojička", neskôr v r.1940 prestavaná podľa predlohy v Trenčianskej Teplej.
Komentáre